Prešlo pár mesiacov a ja som stále nevidela žiadne svetlo na konci tunela.
V tomto čase ma zožierali nepekné myšlienky a pocit sebaľútosťi, ktorým dnes doslova opovrhujem (ale naučiť sa to trvalo dlhé roky).
Blížili sa Vianoce a moje vyhliadky vrátiť sa do školy na prvé skúškové, boli skôr snom ako realitou.
A tak som požiadala o prerušenie štúdia zo zdravotných dôvodov, samozrejme mi •bez problémov• vyšli v ústrety
A tak som požiadala o prerušenie štúdia zo zdravotných dôvodov, samozrejme mi •bez problémov• vyšli v ústrety
a ja som s pokojnejšou hlavou chodila po doktoroch (preto pokojnejšou lebo v prípade neuznania zdravotného stavu by som pri opätovnom nástupe na štúdium musela zacvakať 1000€).
December toho roku si popravde ani veľmi nepamätám, práve preto, že tieto fakt temné obdobia vytesňujem z pamäti. Jediné čo som robila bolo, že som si vyhľadávala protézu na amputovaný prst na nohe.
Vlastne som sa začala trochu vzdávať; môj frajer sa pomaly, ale isto vracal z Bratislavy domov čoraz častejšie až raz ostal doma •navždy•, možno to bol prvý dôkaz zaľúbenosti 18-ročného chalana (ktorá neskôr vyústila do niečoho omnoho silnejšieho).
Začal sa nový rok a chcela by som povedať, že s ním aj nové vyhliadky na vyriešenie môjho zdravotného stavu, avšak ako to už býva, ďalších 11 mesiacov prebiehalo podobne ako doteraz.
Vlastne som sa začala trochu vzdávať; môj frajer sa pomaly, ale isto vracal z Bratislavy domov čoraz častejšie až raz ostal doma •navždy•, možno to bol prvý dôkaz zaľúbenosti 18-ročného chalana (ktorá neskôr vyústila do niečoho omnoho silnejšieho).
Začal sa nový rok a chcela by som povedať, že s ním aj nové vyhliadky na vyriešenie môjho zdravotného stavu, avšak ako to už býva, ďalších 11 mesiacov prebiehalo podobne ako doteraz.
Len sme začali skúšať aj ďalších lekárov, napr. športových(pozn. neskôr som zistila že reumatické ochorenia a šport nemajú od seba až tak daľeko) no ani títo mi nevedeli pomôcť.(nevyzerá to už celkom zúfalo? čo poviete?)
V tomto období nastúpila nová liečba konečne?! medikamentózna. Presne tá, po ktorej siahne každý doktor
pri príznaku infekcie - antibiotiká - .
Začali širokospektrálnymi, keď nezaberali ani po 6 týždňoch skúsili klindamycín, chinolony po pár mesiacoch nezabrali ani tie, tak prešli na nové spôsoby diagnostiky.
Kuk foto:
V tomto období nastúpila nová liečba konečne?! medikamentózna. Presne tá, po ktorej siahne každý doktor
pri príznaku infekcie - antibiotiká - .
Začali širokospektrálnymi, keď nezaberali ani po 6 týždňoch skúsili klindamycín, chinolony po pár mesiacoch nezabrali ani tie, tak prešli na nové spôsoby diagnostiky.
Kuk foto:
Hej fakt našu mačku obviňovali z toho, že mám zapálený prst😁
nebohá Guccina 💕 ⇡
Jedna zo stále živých spomienok, keď som s ocinom cestovala do Dolného Kubína už pomaly každý deň aby mi vystužili prsty a ponatierali ma všetkými možnými masťami(práve vďaka tým stovkám vyskúšaných mastí a krémov ich účinkom na kĺby a kosti dnes absolútne neverím) vo mne stále vyvoláva trpké pocity.
Pokračovanie v 4.časti 💬
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára